Úprimnú sústrasť drahí smútiaci

Musím "vyliať" svoje názory, lebo čím ďalej je v tejto republike horšie (ekonomický aj politický, občiansky) a buď starí dementi (ja mám 66 ale nie som dementný), veci neznalí snílkovia alebo šíritelia klamstiev smútia za stavom republiky pred rokom 1989. Niektoré veci sa budú opakovať, lebo som niečo zavesil na fb, niečo popísal na niektorých odborných weboch alebo na fb Bohdanovce.

Pred rokom 1989 sme boli spoločným štátom s Čechmi, znamená cca 15 miliónov obyvateľov, čo má vplyv na HDP a z toho plynúce benefity.

Komunisti po prevzatí moci v r. 1948 zhabali majetok patriaci súkromníkom takzvaným znárodnením. Z celoštátneho hľadiska: Česko vyspelá priemyselná krajina, Slovensko agrárna krajina. Teda súdruhovia nezačínali z nuly, ale z toho čo ukradli súkromníkom. Keďže tých bohatých je vždy menej než "chudoby", takže ako krivdu to pociťovala malá časť národa, ktorej časť aj emigrovala. Takže drahí smútiaci, VSŽ síce postavili komunisti, ale ČKD, POLDI, ... boli ukradnuté špičkové podniky!

Najväčšie výhody socializmu, áno socík mal svoje výhody, ale... (záver neskôr).

Každý mal prácu (preto si ju niektorí nevážili), to bola jedná z najväčších výhod a istôt. A malo to aj vyšší stupeň = podnik mi zaplatil za to, že som sa zaviazal v ňom odpracovať (myslím) desať rokov. Štát podporoval mladé rodiny mladomanželskými pôžičkami, mali sme štátne byty, podnikové byty a podporu pri IBV. Z osobných skúsenosti (a nie len mojich) štát oveľa viac podporoval záujmovú činnosť. Neviem  aké dotácie dostávali iné organizácie, ale my v Zväzarme (Zväz pre spoluprácu s armádou) sme dostavali slušné na svoju činnosť – streleckú výbavu (vzduchovky, náboje, kabáty, ďalekohľady...), materiál pre modelárov leteckých, raketových, plastikových, autičkárov. No a tých organizácií bolo veľa. Cestovné v hromadnej doprave bolo lacné, potraviny boli lacnejšie,... a veľa ďalších veci bolo, lacnejších,... No na mäso sme stáli rady aby sa nám čo to ušlo, zadky sme si väčšinou utierali do novín, starší si spomenú aj na skladaný toaleťák, ktorý bol tak tvrdý či kĺzavý či čo, že ak človek nedal pozor, tak ruka sa mu aj s toaleťakom zastavila až na chrbte!!! Väčšina spotrebného tovaru bola málo dostupná, alebo nedostatková. Zmienku o pomarančoch vynechám!

Na auta sa čakalo štyri roky bežne (samozrejme len socialistické, hádam len Renault sme chodili obdivovať do Tuzexu). A to mal auto len málokto, lebo pri platoch ktoré sme mali nebolo dostupné každému.

Neexistovala sloboda slova, veľmi, veľmi dôležité! Pri slovníku dnešných debatách na sociálnych sieťach by aspoň polovica sedela v base ako politický väzni. A za týmto stavom mnohí lúzri žialia! Súdruh povedal a tak to je pravda, nikto neodvráva, každý rešpektuje, ....bol "poriadok" !!!???

Koľko ľudí sedelo za politické názory, koľký sa z týchto väzení a uránových baní v Jáchymove nevrátilo? Koľko ľudí sedelo za náboženské aktivity a koľko bolo diskriminovaných pre náboženské presvedčenie? No a so Šíravou to boli naše dovolenkové destinácie. More bolo len Bulharské (na Balte by sme predsa zamrzli), tí šťastnejší dostali víza do "polosocialistickej" Juhoslávie k Jadranu. Na každých hraniciach (hoci sme boli socialistický tábor) prehliadky pri opustení republiky, prehliadky pri návrate domov.

Samozrejme že by toho bolo oveľa, oveľa viac, ale o tom boli popísané cele knihy. Študujte!

Dnešný stav nebudem veľmi rozoberať, žijeme ho denno – denne, tak len zľahka. Spotrebného tovaru aj potravín máme toľko, že ich vyhadzujeme, čo je smutné, nevážime si tento stav ani tovar. Na druhej strane je potrebné povedať, že hoci sme za sociku nemali neviem aké nadbytky (čo sa dalo, to štát vyvážal aby mal devízy), nikto nezomrel od hladu.

To čo je dnešným obrovským nedostatkom, je vzájomná neúcta medzi ľuďmi. Moderné technológie spôsobili, že na sociálnych sieťach  môže hoci kto, hoci koho urážať, dehonestovať, vyjadrovať sa k hocičomu bez minimálnych znalosti veci.

Doteraz sme sa nenaučili rešpektovať slobodu a "voľnosť" navzájom. ALE to nie je len vec "politickej orientácie", ale vývoja spoločnosti. Za tých čias, ktoré si ja pamätám ako dieťa – tzn. pred potopou sveta (?) – by si málokto dovolil odvrávať učiteľovi, policajtovi, aby sa rodičia chodili hádať s učiteľmi a prípadne ich napádať. Dnes je každý voľný, bez ohľadu na ostatných. ALE TO NEZNAMENÁ, ŽE SA CHCEME VRÁTIŤ DO TOTALITY!!!

Ak to nechcem predlžovať, tak v časoch socializmu sme boli mladí, netrápili nás bolesti, bola väčšia úcta medzi ľuďmi navzájom, k inštitúciám = "poriadok" síce vynútený, ale bol. V tomto poriadku sme žili v socialistickej "klietke", pokiaľ si to niektorí z nás neuvedomujú!!! Za socializmu by naša mládež nemohla študovať v cudzine (akurát tak v socialistickej), nechválili by sme sa fotografiami z dovoleniek – Egypt, Turecko, ani Grécko, o Vietname, Maldivách, Mauríciu ani nevraviac, ....praktický z celého sveta!!!

Najväčšou výhodou dnešného usporiadania spoločnosti je voľnosť, sloboda. Rozhodnete sa cestovať, idete, ak nechcete "na nikoho pracovať" začnete podnikať, živnostničiť, ak ste zdedili majetok, nemusíte pracovať vôbec. Za socializmu by sme sedeli v base za príživníctvo. Nechcete tu žiť, idete kam chcete, nie ste za ostnatým dratom, nikto na vás nestrieľa.

Najväčšou výhodou socializmu bola istota, istota práce a z toho plynúce benefity = istota že pôžičky budem mať z čoho splácať. Exekúcia málokedy. Ale v klietke.

Záver veľkými písmenami.

SOCIALIZMUS BOL ÚTÓPIA. NEBOL SPÔSOBILI EKONOMICKY KONKUROVAŤ KAPITALIZMU, KTORÝ REAGUJE NA POTREBY TRHU A NIE ABY PLÁNOM "REGULOVAL" TRH A SPOTREBU. Skôr či neskôr musel skončiť, verím, že aj ten najtvrdší  režim zotročujúci ľudí padne, tak ako už mnohé padli, spomínate na Kambodžu a Pol Pota?

Iné veci študujte u odborníkov, toto je len poznatok obyčajného človeka v čase socializmu študenta a majstra vo výrobe. Na doloženie toho čo som popísal, z mojej praxe. Robil som majstra na zlievárni, vysoká škola, odbor zlievárenstvo, to by nemuselo nič znamenať. Môj vedúci, vedúci strediska bol stredoškolák, výroba potravín!!! No ale predčil ma tým, že bol člen strany a ja som ich (straníkov) len nasieral. Do pece sme dávali vratný materiál o zložení ktorého sme nemali páru, napriek tomu mali z pece vytekať liatiny a zliatiny požadovanej kvality. Ak sa neplnil plán ( napr. brzdové špalíky železničných vagónov, závažia do Tatramatky,...) tak sme odliali nejaké 5 či 10 tonové závažia a plán bol splnený. Keďže toľko závaží sme nepotrebovali, ihneď po vychladnutí išli na baranidlo = do šrotu. To mohlo byť iba v socializme, kapitalista by to určite neurobil.